"Je to ako keď vedca ocenia Nobelovou cenou," hovorí Marek Čech, ktorý získal titul v každej z posledných troch sezón a celkovo ich má v zbierke už štyri. S hráčmi Porta oslavovalo v nedeľu večer 40 000 fanúšikov, ale to hlavné - pohár, im pri tom chýbalo.
Už po minulej sezóne slovenský reprezentant Marek Čech žartoval, že ak sa chce nejaký klub stať majstrom, mal by ho angažovať. Vtedy mal vo svojej zbierke slovenské double s Interom (2000/01), titul v Sparte (2004/05) a po svojej prvej sezóne v Porte hneď aj portugalské double. Zdá sa, že na tomto pravidle skutočne niečo bude, v nedeľu pribudol do zbierky 24-ročného Trebišovčana ďalší triumf v portugalskej lige. "Je to nádherný pocit, asi ako keď prácu vedca ocenia Nobelovou, či novinára Pulitzerovou cenou. V tejto sezóne si úspech cením o to viac, že sa mi podarilo stať sa pevnou súčasťou tímu. V štatistike odohratých minút som v klube na deviatom mieste, takže aj zo svojho pohľadu som so sezónou spokojný. Jedinou chybičkou krásy bolo, že sme neobhájili víťazstvo v Portugalskom pohári a nešťastne vypadli v osemfinále Ligy majstrov s Chelsea," začal svoje rozprávanie pre našu stránku ešte plný emócií Marek Čech.
V poradí 21. titul "drakov" v novodobej histórii najvyššej portugalskej súťaže sa nerodil úplne bezbolestne. Mužstvo Jesualda Ferreiru síce takmer od začiatku ročníka viedlo tabuľku, ale na jar niekoľkokrát zakoplo a stratilo pohodlný náskok. O všetkom sa tak rozhodovalo až v poslednom kole. V ňom Porto na svojom štadióne potrebovalo vyhrať nad Desportivom Aves, ktoré bojovalo o záchranu. "Zbytočne sme postrácali deväť bodov a sami sme sa tak vystavili pod psychický tlak. Aj v dueli s Avesom bolo cítiť nervozitu, najmä keď bol stav po prvom polčase 1:1. Nehrali sme však zle, takže sme sa cez prestávku v šatni upokojili, zvýšili sme tempo a začali súpera viac napádať. Dali sme góly a za stavu 4:1 sme už mohli dohrávať s úsmevom a vychutnávať si oslavné chorály fanúšikov," pokračoval Marek Čech. Ľavonohý univerzál, ktorý v tejto sezóne nastupoval na kraji obrany aj na rôznych postoch v stredovej formácii, sa na trávnik dostal v 85. minúte, aj keď s tým sám veľmi nerátal. "Mal som problémy so slabinami. V predchádzajúcom stretnutí som sedel len na tribúne a aj v nedeľu som mal postihnuté miesto ´opichané´. Tréner však potreboval v závere posilniť defenzívu. Chcel medzi žrde poslať náhradného brankára Vitora Baiu, ktorý v sezóne dovtedy neodchytal ani minútu a potreboval aspoň jednu, aby bol oficiálne majstrom. Je to preňho už desiaty titul. Ja som mal pomôcť obrane, aby sme náhodou nedostali gól a nevyrobili ešte nejakú drámu." Nič také sa nestalo, takže sa mohli začať búrlivé oslavy. Zaujímavé je, že pri nich chýbala víťazná trofej. "O tú sme boli ochudobnení, lebo v Portugalsku sa poháre odovzdávajú až na začiatku nasledujúcej sezóny. Každý hráč však dostal svoju majstrovskú vlajku a s nimi sme absolvovali čestné kolo okolo štadióna. Potom sme sa presunuli na balkón, z ktorého sme pozdravili približne 40 000 priaznivcov. Spoločne sme si zakričali a zaspievali klubovú hymnu, bolo to úžasné. My, hráči, sme večer pokračovali v jednej reštaurácii, fanúšikovia oslavovali na hlavnom námestí." Napriek tomu, že Porto je domovom slávneho vína s rovnakým menom, aj tam pri slávnostných príležitostiach uprednostňujú tradičné šampanské. Na rozdiel od Žilinčanov, ktorí sa rozhodli pre holohlavú majstrovskú vizáž, sa v Porte nič podobné neorganizovalo. "Oslavovalo sa so šampanským, predsa len portské je silnejšie, ale najmä nešumí, takže sa s ním nedá striekať. Ja som vydržal asi do tretej, niektorí spoluhráči to vraj potiahli až do siedmej ráno. Žiadne kolektívne ´úlety´ sme neorganizovali. Iba Raul Meireles vyhlásil, že sa do zisku titulu neoholí a zhruba tri týždne chodil s čoraz dlhšou bradou."
Posledným zápasom sa sezóna v Porte nekončí, pre Mareka Čecha je navyše stále aktuálna reprezentačná téma, keďže Slovensko hrá 6. júna kvalifikačný duel v Nemecku. "Telefonoval som s lekárom reprezentácie aj trénerom Kocianom. Uvidím, ako sa vyvinie môj zdravotný stav. Zatiaľ je to nepríjemné, žiaľ, ešte stále mám bolesti. V klube sme dostali voľno do piatku, v sobotu máme tréning a v nedeľu hráme priateľský zápas s víťazom druhej ligy Leixoes. Budeme mať ešte aj oficiálnu oslavu titulu. Je to veľmi milá udalosť, na ktorú chodia hráči s celými rodinami. Potom s budeme môcť užiť dovolenky. Na nasledujúcu sezónu ešte nemyslím, ale v Porte mám zmluvu ešte na dva roky a som tu spokojný," dodal Marek Čech.